Je rušenie sviatkov ekonomickou otázkou?

Autor: Martin Barto | 26.6.2012 o 20:40 | (upravené 26.6.2012 o 21:04) Karma článku: 13,50 | Prečítané:  995x

Nápad zrušiť dva štátne sviatky sa popri všetkých návrhoch na zvýšenie daní a odvodov, či výrazné oslabenie II. piliera, zdá byť takmer nevinný a ľahko znesiteľný. Lenže spôsob ako sa prezentuje a komu v skutočnosti poslúži dobre ilustruje, ako sa v takýchto záležitostiach dnes postupuje.

 

Východiskom je štatistická téza, že štátny sviatok zníži ročný HDP o 0,15 - 0,2%. To zodpovedá predstave, že vo sviatok fungujú len nepretržité prevádzky, ktoré vytvárajú asi polovicu HDP. Ostatná ekonomika ako keby vôbec nefungovala. To je však očividne omyl, pretože vo sviatok funguje časť obchodov, služieb, bánk, zdravotných zariadení, komunikácie apod. HDP sa vytvára aj v týchto oblastiach a niekde dokonca i viac ako vo všedný deň, pretože ľudia cez sviatky nakupujú, idú sa zabaviť, zašportovať - skrátka robia to, čo by chceli robiť, ale nestihnú v pracovné dni.

 

Je tiež pravda, že ak by sa zrušili dva sviatky, tým podnikom, ktoré fungujú len v pracovné dni, pribudne dodatočná kapacita na výrobu - asi 0,8% naviac. Otázka je, či by sa naozaj využila. Podľa strednodobej predikcie NBS z 2. štvrťroka 2012, slovenská ekonomika bude v rokoch 2012 - 2014 stále pod svojím potenciálom, čiže pridávanie kapacít neprinesie automaticky zvýšenie výroby a HDP v takom rozsahu ako bolo zvýšenie kapacity. Možno si to predstaviť aj tak, že podniky, ktoré majú možnosť vyrobiť viac produktov či poskytnúť viac služieb, majú uzavreté kontrakty na isté objemy. Ak by odberateľ mal záujem o cca 1% vyšší objem, tak podnik dokáže túto požiadavku splniť veľmi rýchlo inými opatreniami - organizačnými, pridaním dodatočnej smeny, resp. predĺžením pracovného času v určité dni apod.

 

Ekonomická teória zatiaľ nenašla presnú odpoveď o vplyve sviatkov na tvorbu HDP. Svedčí o tom napr. debata vo Veľkej Británii o dopade voľna počas diamantového jubilea. Očakávanie, že zrušenie dvoch sviatkov bude do značnej miery kompenzovať pokles ekonomickej aktivity kvôli rastu daní a odvodov, je preto málo opodstatnené. Rušenie sviatkov teda nemá ekonomické dôvody a ide viac o politické rozhodnutie. Konkrétne je to ústretový krok voči zamestnávateľom, ktorým sa znížia mzdové náklady o príplatky za prácu cez sviatok. Na druhej strane zamestnanci a občania z tejto zmeny nebudú mať nijaký prospech.

 

Otázkou je, či HDP, resp. ekonomika je niečo imaginárne, niečo sa dá oddeliť od prosperity celej spoločnosti a občanov. Odpoveď je záporná, ekonomika je len prostriedkom k blahu a prosperite. Preto, to čo naozaj zaváži, spočíva v tom, či nám sviatky zlepšujú život. A to nie je otázka, na ktorú možno odpovedať prostredníctvom štatistických údajov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?