Dopady bankovej únie na naše peniaze

Autor: Martin Barto | 12.7.2012 o 22:34 | (upravené 13.7.2012 o 13:26) Karma článku: 9,84 | Prečítané:  653x

Predstavitelia členských štátov EÚ sa na júnovom vrcholnom stretnutí viac-menej dohodli o vytvorení tzv. bankovej únie, čo v praxi bude znamenať, že systémovo dôležité banky v únii, resp. v eurozóne sa budú dohliadať z jedného centra, ktorým bude európsky orgán dohľadu. Tým bude najskôr ECB, ktorá túži po rozšírení právomocí.

 

Je veľmi nepravdepodobné, že by týmto orgánom sa stala Európska banková autorita (EBA) sídliaca v Londýne, pretože predpokladám, že centrálny dohľad sa najprv obmedzí na eurozónu a bolo by čudné ak by sídlil mimo nej.

 

Predpokladám, že európsky dohľad by sa týkal 90 systémovo dôležitých bánk z 21 štátov, ktoré podstúpili v rokoch 2010 a 2011 stresové testovanie zo strany EBA. Keďže banky na Slovensku sú vo veľkej väčšine dcérske spoločnosti západoeurópskych bánk, táto zmena sa prejaví v tom, že aj dohľad nad dcérskymi spoločnosťami sa presunie na európsky dohľad. V praxi to bude znamenať, že dohľad nad SLSP, VÚB, Tatrabankou, ČSOB, Unicreditom, OTP - teda nad najväčšími bankami nebude v rukách NBS, ale  európskeho orgánu dohľadu. Možno predpokladať istú formu spolupráce, no rozhodovanie sa presunie na európsku úroveň. Dohľadu NBS ostane plne v rukách dohľad nad Poštovou bankou a Prima bankou (predtým Dexia), ktoré sú malé domáce banky.

 

Európsky dohľad sa však nebude pravdepodobne týkať nemeckých Landesbanken, ktoré sú v problémoch, a ani britských globálnych bánk.

Napriek tomu, bude to veľmi významná zmena s mnohými dôsledkami. Hlavným dôsledkom bude, že zodpovednosť za finančnú stabilitu SR sa prenesie na európsky dohľad, domáci orgán dohľadu bude mať len podružnú úlohu. Preto aj tento prvok musí byť legislatívne zakotvený, vrátane vytvorenia európskeho systému ochrany vkladov a obmedzenej ingerencie štátneho rozpočtu SR. Horšie je, že v danej situácii, keď nastáva deleveraging bánk (tj. redukcia úverov a presun aktív do štátnych dlhopisov), môže Slovensko na túto zmenu doplatiť podstatne ťažšou dostupnosťou úverov pre domácnosti a najmä miestne malé a stredné podniky. Slovensko nebude môcť takmer nijakým spôsobom ovplyvňovať správanie bánk na svojom území. Situácia bude v podstate vyzerať tak, ako keby všetky veľké bankové skupiny mali na území Slovenska pobočky.

 

Vznik bankovej únie po teoretickej stránke nie je prekvapujúci a má isté racionálne prvky. Problémom je však, tak ako vždy v Únii, praktická realizácia. Ide o to, aké bude personálne obsadenie európskeho orgánu dohľadu. Vieme, že v Európe viacero dohľadov zlyhalo a štáty museli poskytovať štátnu pomoc na záchranu bánk - Írsko, Španielsko, Belgicko, Rakúsko. Aj nemecké Landesbanken sú v problémoch. Otázka je preto, ako sa správne vyberú ľudia do európskeho dohľadu, tak aby sa tam neocitli takí, čo už nejaké problémy spôsobili? Okrem toho, nerieši sa problém morálneho hazardu, ktorý bude pri tomto usporiadaní podstatne silnejší, pretože následky zlého rozhodovania bankových manažérov a pochybení dohľadu budú nakoniec niesť všetci občania Únie. Takéto usporiadanie teda zjavne nerieši problém bánk, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli padnúť. Naopak, zväčšuje sa záchranná kapacita, aby manažéri veľkých bánk mali istotu, že aj keď sa budú zle rozhodovať, príde Únia s Eurovalom na pomoc.

 

Ďalší vývoj a zmeny v Únii a najmä v eurozóne budú mať dlhodobý významný dopad na občanov SR. Preto by hlavné zainteresované inštitúcie (najmä MF SR, NBS) mali zvýšiť transparentnosť voči verejnosti a sprístupňovať všetky konzultačné dokumenty EÚ spolu s ich pozíciami k nim - podobne ako to robí napr. ČNB a MF ČR.

 

Podľa mojej mienky bude veľmi záležať na detailoch usporiadania nového európskeho orgánu dohľadu, jeho právomociach a súčasne prenesení zodpovednosti (úplnej, čiastkovej ?) za finančnú stabilitu na Úniu. Bude dôležité ako sa bude vytvárať európsky fond ochrany vkladov a aká bude úloha vlád, národných bánk, ECB a EK pri záchrane systémovo dôležitých bánk. Súčasne bude treba vedieť napríklad aj to, ako budú môcť slovenské orgány zasiahnúť, ak budú mať pocit, že niektoré banky obmedzujú úverovanie v SR bez zjavných príčin.

 

Zásadné riešenie problému s európskymi bankami však nespočíva v kapacitách eurovalu, či prísnejšej a nákladnejšej regulácii. Domnievam sa, že žiadna banka by nemala byť tak veľká, aby nemohla skrachovať. Naopak, zdravý finančný sektor a zdravá ekonomika musí pripustiť aj bankroty bánk. Ak zlyhanie niektorej banky by mohlo ohroziť ekonomiku niektorého štátu, či niekoľkých štátov, mali by mať príslušné orgány povinnosť nariadiť rozdelenie takejto inštitúcie, tak aby sa takáto odstránila. Je tiež len ilúziou a sebaklamom, ak niekto tvrdí, že prísnejšie pravidlá pre veľké systémové banky, by mohli odstrániť problém morálneho hazardu. Najdú sa cesty ako tieto pravidlá obísť a riziko bude znova rásť.

 

Samozrejme, že dôsledné riešenie problému príliš veľkých bánk a finančných inštitúcií vyžaduje nesmiernu politickú odvahu. Veľké nadnárodné finančné inštitúcie spravujú aktíva, ktoré sú porovnateľné s hrubým domácim produktom veľkých európskych štátov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?