Sme pripravení na búrlivé časy ?

Autor: Martin Barto | 11.9.2012 o 10:21 | Karma článku: 10,30 | Prečítané:  2162x

Pokojné leto sa skončilo a okolitý svet nám pripomenul, že naše domáce súboje nie sú až tak dôležité v porovnaní s drámou, ktorú prináša búrlivý september 2012.

Vo štvrtok 6.9. Rada guvernérov ECB rozhodla o tom, že ECB bude za definovaných podmienok kupovať štátne dlhopisy členských štátov eurozóny na sekundárnych trhoch (nebude ich kupovať priamo od štátov, ale od investorov, ktorí ich kúpili). Odôvodnenie je rovnaké ako v minulosti pri podobnom programe - zaistiť riadny prenos menovej politiky do reálnej ekonomiky vo všetkých členských štátoch. To sa dnes nedarí, pretože panujú obavy z rozpadu eurozóny. ECB bude kupovať dlhopisy tých štátov, ktoré požiadali o pomoc z dočasného alebo trvalého eurovalu a plnia podmienky tejto pomoci. Kupovať bude dlhopisy so splatnosťou do 3 rokov a súčasne bude sterilizovať  takto vzniknutú likviditu, tá teda nepríde do obehu. Za akých podmienok sa začne nákup dlhopisov - teda pri akých výnosoch, rozhodne Rada guvernérov. Podobne aj o jeho rozsahu i trvaní. Domnievam sa, že hlavnou motiváciou pre tento program bola skutočnosť, že celková kapacita všetkých stabilizačných mechanizmov je podstatne nižšia než možné potreby problematických štátov (Španielsko a Taliansko)

Rozhodnutie o novom programe pomoci nebolo jednomyselné. Guvernér Nemeckej spolkovej banky Jens Weidmann, ktorý je kritikom takéhoto angažovania sa ECB, bol jediný proti. Weidmannove argumenty sú, že program má veľmi blízko k nedovolenému priamemu financovaniu rozpočtov centrálnou bankou, že takýto stav je návykový, čím spochybnil jeho údajnú dočasnosť. Weidmann tiež poukazoval na to, že takto sa dáva problémovým štátom signál, že by mohli poľaviť v reformnom snažení, čo by ďalej znížilo dôveru trhov v schopnosť politikov vyriešiť súčasnú krízu.

Oproti tomu kancelárka Merkelová i minister financií Schauble - teda politici - rozhodnutie ECB privítali a kancelárka vyjadrila presvedčenie, že Grécko sa podarí v eurozóne udržať. Je jasné, že obaja rátajú s tým, že ak vypadne Grécko, spustí sa nezadržateľná lavína. Weidmann ako šéf centrálnej banky na politické hľadiská nepozerá, jeho primárnou úlohou je udržiavať cenovú stabilitu. Nákup dlhopisov štátov eurozóny tento cieľ ohrozuje. Z jeho pohľadu sa jediný cieľ menovej politiky - cenová stabilita - podriadil fiškálnej politike. Výsledok hlasovania však poukázal na vážny fakt, že Nemecko už nie je hegemónom v menovej únii.

Som presvedčený, že štvrtkové rozhodnutie Rady guvernérov ECB prinieslo určitú úľavu a získalo ďalší čas európskym vládam na uskutočnenie tvrdých reforiem. Poskytuje tiež istý priestor na to, aby tieto reformy úplne nezadusili hospodársky rast. Cena je však vysoká. Postavenie ECB sa mení, posúva sa do polohy talianskej centrálnej banky v 70. rokoch minulého storočia, keď bola podriadená ministerstvu financií. Strednodobé a dlhodobé inflačné riziko rastie, pričom hrozí aj hospodárska stagnácia a rast nezamestnanosti, podobne ako v 70. rokoch. Rast cien pritom škodí všetkým - investorom, podnikateľom i tým, čo si šetria na dôchodok. Súčasne aj hrozí, že dlhy niektorých štátov sa presunú na daňových poplatníkov iných štátov. Je veľmi otázne, či guvernéri a politici dokážu tieto riziká zvládnuť. V stávke je kredibilita politikov i ECB, pričom v súčasnosti práve kredibilita ECB je jedným z posledných nástrojov, čo sú ešte k dispozícii.

Popri záchranných krokoch ECB bude ďalej prebiehať boj o ďalšiu integráciu Európskej únie. Krok ECB možno hodnotiť tiež ako smerujúci k ďalšej integrácii. Pred 5 rokmi by bol nemysliteľný.

V stredu 12.9. bude predstavený projekt Bankovej únie. Jeho hlavné črty naznačil Vitor Constancio, viceprezident ECB, v piatok. Vznikne celoeurópsky dohľad pod krídlami ECB, pričom samotná ECB bude dohliadať najvýznamnejšie banky, o menej významné inštitúcie sa budú starať národné banky, no v rámci pravidiel stanovených ECB. Pre nás je dôležité, že zanikne rozdiel medzi domovským a hostiteľským dohľadom a naše banky budú pod podstatne silnejším vplyvom svojich materských bánk. Žiaľ, paralelne s týmto posunom, nenastal posun v oblasti ochrany vkladov, kde celoeurópsky systém zatiaľ nevznikne. O vážnych rizikách tohto usporiadania som písal v tomto blogu v júli. Ide o ďalší krok v integrácii, no bez adekvátnych presunov finančnej zodpovednosti. Projekt Bankovej únie v takejto podobe je podľa mňa pre Slovensko nevýhodný.

V ten istý deň oznámia verdikt nemeckého ústavného súdu ohľadne ústavnosti existencie oboch eurovalov - dočasného i trvalého. Bude to kľúčové rozhodnutie a neviem, či politici majú plán B pre prípad negatívneho či iba podmienečne kladného (napr. s istou rolou Spolkového snemu) výsledku.

V rovnaký deň sa konajú parlamentné voľby v Holandsku, ktoré môžu tento štát úplne vychýliť z jeho tradične proeurópskej politiky. Možná vládna ľavicová koalícia by zrejme odmietla fiškálny kompakt, ďalšie integračné kroky ako aj rozpočtové škrty.

Búrlivý september 2012 je začiatkom jesene, ktorá pravdepodobne prinesie mnohé zmeny v Európe. Sme pripravení ?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?