reklama

Banková únia bude pre Slovensko výzva

Októbrová vrcholná schôdzka predstaviteľov Únie nepriniesla žiadne dobré správy ohľadne východiska z pokračujúcej krízy - práve naopak - schválila koncept tzv. bankovej únie, ako aj pokračovanie v úsilí o ďalšie zdanenie obyvateľov Únie prostredníctvom zdanenia finančných transakcií a energií.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ani jeden z týchto významných krokov neposilní konkurencieschopnosť európskych štátov, ani neprispeje ku konsolidácii rozpočtov problematických štátov. Ide len o snahu oddialiť deň, keď sa štáty južného krídla budú musieť pozrieť pravde do očí a urobiť zásadné kroky na obnovenie svojej konkurencieschopnosti - najmä znížiť platy a dôchodky. Podobne ako baltické štáty v rokoch 2009 a 2010 ...

Hlavnou motiváciou pre bankovú úniu je neochota niektorých štátov, napr. Španielska niesť náklady na ozdravenie svojho bankového sektora. Slovensko vynaložilo v rokoch 1999-2000 na takýto účel 12% HDP. Banková únia bude znamenať, že dohľad nad bankovým sektorom Eurozóny prevezme Európska centrálna banka (ECB), ktorá bude hľadieť na banky tak, ako keby pôsobili na území jedného štátu - eurozóny. ECB síce na tento krok nie je vôbec pripravená, táto zúfalá myšlienka sa objavila len nedávno, ale to neprekáža ... Problémom je, že banky pôsobiace vo viacerých štátoch budú môcť bez obmedzenia presúvať úspory zo štátu do štátu, a tak napr. vklady našich občanov sa môžu používať na financovanie aktivít trebárs v Belgicku. Teraz platia na Slovensku isté pravidlá, ktoré takéto neobmedzené presúvanie zdrojov obmedzovali, a tak banky využívali domáce vklady najmä na financovanie domáceho rozvoja. Bankám sa to zatiaľ koniec-koncov vyplácalo. Do budúcnosti sú tu však dve možné úskalia - problematická a zhoršujúca sa vymožiteľnosť práva na Slovensku bude nútiť vedenia bánk oveľa starostlivejšie zvažovať, či budú financovať aktivity na Slovensku. Súčasne vieme o tesnom prepojení politických a bankových kruhov v Európe, ktoré bude viesť k tomu, že vedenia rakúskych, talianských či belgických bánk často uprednostnia záujmy materských štátov na úkor štátov, kde tieto banky majú dcérske spoločnosti. Také pokusy sa už stali, napr. v roku 2008 po vypuknutí krízy, no podarilo sa ich zastaviť, pretože existovali na to nástroje. Banková únia nám tieto nástroje vezme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve to motivovalo nášho premiéra, aby presadil do záverov stretnutia bod 10, ktorý hovorí, že je dôležité zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi domovskými a hostiteľskými krajinami. Čo tá spravodlivá rovnováha má byť, nie je dnes jasné, ale uvidíme ju pri predstavení legislatívneho rámca bankovej únie do konca tohto roku. Je však jasné, že naši zástupcovia na rokovaniach budú musieť veľmi tvrdo bojovať o každé slovíčko. Na druhej strane, ak nechceme na bankovú úniu doplatiť, bude potrebné konečne začať konkrétne kroky na zlepšenie vymahateľnosti práva a ochrany veriteľov, skvalitnenie a zefektívnenie práce súdov, ako aj nastolenie elementárnej spravodivosti a obmedzenie svojvôle v rozhodovaní súdov. Tu je veľký priestor práve pre tých, čo chcú urobiť niečo pre ľudí - občanov Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Banková únia má ešte ďalší aspekt. Z pohľadu bankového sektora bude eurozóna jeden štát, no náklady na prípadne zlyhanie a záchranu bánk nesú stále členské štáty. Tie však stratia takmer všetky nástroje na usmernenie aktivít bánk na ich území. Podľa mňa sa tak prehĺbi morálny hazard pri činnosti vedení týchto bánk. Domnievam sa, že prijatiu bankovej únie musí predchádzať vznik európskeho fondu ochrany vkladov a európskeho mechanizmu na riešenie krízových situácií v bankovom sektore vrátane jasných pravidiel o tom, kto bude znášať náklady na prípadnú reštrukturalizáciu bánk (doteraz sú to členské štáty).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec ešte poznámka k navrhovaným novým daniam z energie a z finančných transakcií. Tie v každom prípade znížia konkurencieschopnosť členských štátov EÚ, pretože iné štáty ich nezavádzajú. Ukazuje to k akým škodlivým krokom sa vedia politici uchýliť, keď zháňajú peniaze na svoje často veľmi pochybné projekty. Také, čo nemajú za cieľ lepší život občanov, ale najmä efektívnejšiu kontrolu štátu nad všetkými aspektami života ľudí, a ktoré sa vydávajú v orweliánskej novoreči za diskusné či majúce za cieľ ochranu občanov. Príkladmi môžu byť projekt Clean IT, či snaha presadiť upravenú dohodu ACTA, o ktorých písal minulý týždeň portál HYPERLINK "http://www.zive.sk" www.zive.sk, či desiatky iných regulácii (známy príklad klasické žiarovky), ktorými novodobá elita ovplyvňuje každodenný život stoviek miliónov ľudí.

Martin Barto

Martin Barto

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Zanietený ekonomický analytik, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a bývalý člen Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Predseda predstavenstva bratislavskej burzy. Člen strany SaS. Výber a spracovanie tém vychádza z mojej praxe a stretávaním sa s vedúcimi predstaviteľmi politík (vrátane guvernérov centrálnych bánk, vedúcich regulačných orgánov a vysokých predstaviteľov ministerstiev financií) a vedúcimi predstaviteľmi finančného a potravinárskeho sektora. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu