reklama

Meniť dlhovú brzdu je zlý a škodlivý nápad

V odborných a politických kruhoch sa začalo debatovať o zmene ústavného Zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Zámienka je tzv. predzásobenie sa zdrojmi z finančných trhov na budúce krytie deficitu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Ide však o návrh meniaci pohľad na celkové zadlženie štátu a najmä zmäkčujúci pravidlá narábania s verejnými, teda našimi, zdrojmi pre politikov. Pretože je to ústavný zákon, na jeho novelizáciu treba najmenej 90 hlasov. Bude zaujímavé sledovať, ako budú politici k návrhu pristupovať. Bude to test ich zodpovednosti voči občanom tohto štátu.

Domnievam sa, že návrh zmeny je škodlivý z viacerých pohľadov. Jednotlivé aspekty, čo tento návrh prináša, dobre opísali Michal Horváth, člen Rozpočtovej rady a komentátor František Múčka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavné argumenty, ktoré sa spomenuli sú, že zmena zákona necelý rok po jeho prijatí znižuje kredibilitu postoja zákonodarcov v tejto oblasti, postupný prechod k menej štandardným kritériám veľkosti celkového verejného dlhu a istá, no nie nezanedbateľná cena predzásobenia sa. Spomenula sa aj iná možnosť ako riešiť problém momentálnej nedostupnosti zdrojov na finančných trhoch. Už tieto argumenty by mali zodpovedných politikov primäť k zamysleniu a dôkladnému zváženiu svojho postoja.

Sú tu však aj ďalšie fakty. Konsolidácia rozpočtu v roku 2013 približne z 2/3 závisí od vyšších daňových a jednorazových príjmov. Je však veľmi otázne do akej miery sa vyššie sadzby prejavia v daňových a odvodových príjmoch. Hoci v rozpočte sa počíta s rezervou 313 mil. EUR na zhoršený makroekonomický vývoj a iné udalosti, ukazuje sa (ako uvádza materiál Rozpočtovej rady), že okrem nekvantifikovaných rizík ekonomického vývoja a správania daňových subjektov, sú tu konkrétne riziká (napr. samospráva, štátne nemocnice, ...) v objeme vyše 400 mil. EUR. Je preto veľká pravdepodobnosť, že rozpočtový deficit sa nebude vyvíjať podľa rozpočtu a v priebehu roku bude jasné, že prekročí hranicu 3% HDP. Okrem toho nie je ani jasné, ako sa bude konsolidovať v rokoch 2014 a 2015.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To však môže mať nepriaznivý dopad na možnosti a cenu financovania nášho dlhu v roku 2013 a ministerstvo financií si to uvedomuje. To je podľa mňa hlavný dôvod predzásobenia zdrojmi. Táto taktika je pochopiteľná a legitímna, ale treba ju posudzovať v širšom kontexte.

V prvom rade prístup vlády ku konsolidácii, kde sa vydala na politicky pohodlnejšiu, no riskantnejšiu cestu zvyšovania daní a odvodov. Pritom v oblasti výdavkov bolo veľa možností ako šetriť - uvediem len program ESO, ktorý má potenciál okolo 700 mil. EUR, či v oblasti prídavkov na deti a príspevkov pri narodení dieťaťa, kde by poskytnutie tohto príspevku obmedzené len na rodiny s príjmom nižším než stanovená hranica, prinieslo úsporu niekoľko 100 mil. EUR. Viac príkladov uvádza napr. INESS.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalej treba pripomenúť zlú situáciu pri výbere daní, predovšetkým DPH. Žiaľ, rozpočet na roky 2013 - 2015 nemá ambíciu túto situáciu zmeniť, ako som to uviedol v jednom predchádzajúcom blogu. Uvedomujem si, že pre vládu ide o politicky takmer neriešiteľný problém, ale v súčasnej situácii by mala hájiť najmä záujmy občanov.

Treba si tiež uvedomiť, že ak by sa ústavný zákon nenovelizoval, vláda v roku 2015 alebo 2016 podľa projekcií narazí na mantinel celkovej výšky verejného dlhu v hodnote 55% HDP. Ten ju obmedzí v rozpočtových výdavkoch a pravdepodobne donúti sa konečne viac venovať výdavkovej strane rozpočtu a najmä efektívnosti výberu daní, pretože zvyšovať dane pred voľbami bude riskantné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by sa ústavný zákon upravil, takýto tlak nebude existovať a pôjde sa ľahšou cestou pokračujúcich neefektívnych výdavkov i výberu daní.

Som presvedčený, že Zákon o rozpočtovej zodpovednosti nie je potrebné novelizovať. Domnievam sa, že základnou povinnosťou každej vlády je stále hľadať možnosti úspor verejných výdavkov a predovšetkým zaistiť efektívny výber daní. Až ak sa vyčerpajú tieto možnosti , potom možno pristúpiť k menej štandardným krokom.

Martin Barto

Martin Barto

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Zanietený ekonomický analytik, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a bývalý člen Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Predseda predstavenstva bratislavskej burzy. Člen strany SaS. Výber a spracovanie tém vychádza z mojej praxe a stretávaním sa s vedúcimi predstaviteľmi politík (vrátane guvernérov centrálnych bánk, vedúcich regulačných orgánov a vysokých predstaviteľov ministerstiev financií) a vedúcimi predstaviteľmi finančného a potravinárskeho sektora. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu