Jedným z príkladov je práve daň z finančných transakcií. Slovensko sa bez akejkoľvek domácej diskusie ocitlo medzi jedenástkou štátov, ktoré sa zaviazali túto daň zaviesť. Ide pritom o závažný krok, ktorý bude mať dopad na konkurencieschopnosť nášho finančného sektora i celej ekonomiky, už aj preto, že niektoré štáty Únie i Eurozóny ju zavedú, a iné nie.
Zástancovia tejto dane (www.financialtransactiontax.eu) hovoria o tom, že krízu spôsobil finančný sektor a je príliš nízko zdanený, že táto daň tým, že zabráni špekuláciam, prinesie dodatočný rast ekonomiky o 0,25% a že ju budú platiť len špekulanti a bežných občanov sa nedotkne. Podľa mňa, ide o typické povrchné a lživé argumenty sociálnych inžinierov a elitárov, ktorí podceňujú všetkých ostatných ľudí a myslia si, že ako jediní majú právo riadiť životy iných. Výnosy z tejto dane by chceli použiť napr. na kontroverzné projekty spojené s tzv. zmenou klímy alebo rozvojovú pomoc.
Čo sa týka všeobecne zdanenia jednotlivých sektorov ekonomiky, treba pripomenúť, že vždy sa podstatná časť zdanenia prenesie nakoniec na spotrebiteľov. Ak sa tvárime, že trestáme istý sektor vyšším zdanením, trestáme najmä jeho klientov. Okrem toho, len samotný finančný sektor v Európe krízu nespôsobil, vinníkov je viac. Banky pritom už vytvárajú zdroje - príspevky do fondov ochrany vkladov, ktoré slúžia na vyplatenie vkladov v prípade krachu niektorej banky. Ak hovoríme o pôvodcoch krízy, je nutné hovoriť aj o nezodpovedných vládach, ktoré sa v dobrých časoch zadlžovali, a súčasne nedokázali regulovať a dohliadať svoje finančné sektory.
Ak sa pozrieme na Slovensko, vidíme, že bankový sektor je zdravý a nijakú krízu nespôsobil, naopak správal sa veľmi zodpovedne a koncentroval sa na podporu rastu slovenskej ekonomiky. Napriek tomu je v súčasnosti zrejme najviac zdaneným segmentom reálnej ekonomiky (mimo hazardných hier) - a to celkovo asi 54% daňou.
Sporné je tvrdenie o pozitívnom vplyve dane z finanšných transakcií na ekonomický rast. Bol by to asi prvý prípad v histórii, keď by zavedenie novej dane prinieslo ekonomický rast. Štúdia holandskej národnej banky (www.dnb.nl/en/news/news-and-archive/dnbulletin-2012/dnb267803.jsp) hovorí o jej negatívnom vplyve na ekonomiku kvôli vyšším nákladom na kapitál a vzniku nevhodných motivácií pre ekonomické subjekty. Negatívny vplyv sa podľa štúdie ešte posilní v prípade, ak sa zavedie len v niektorých členských štátoch.
Koho teda postihne navrhovaná daň ? Tu sa ukazuje bezbrehý cynizmus podporovateľov dane, pretože sa týka najmä tých pracujúcich ľudí, ktorí sa nespoliehajú na všemocný štát, a šetria si na dôchodok v penzijných fondoch. Odhad hovorí, že napr. človek, ktorý si sporí v takomto fonde 35 rokov, pri priemernej obmene portfólia vo fonde, môže vinou tejto dane prísť o 5% svojho dôchodku. Ďalší postihnutí budú napr. tí zodpovední, ktorí si uzatvárajú poistky, najmä životné a úrazové, pretože poisťovne svoje rezervy často investujú do bezpečných cenných papierov, napr. štátnych dlhopisov. Ceny poistiek sa môžu zvýšiť aj o 10%. Špekulanti však dostanú priestor, aby sa z dane vymanili, pretože určite nebude platiť v celej Únii.
Na Slovensku bude mať problém aj vláda, pretože väčšina takto zdanených transakcií sa bude týkať obchodov so štátnymi dlhopismi a pokladničnými poukážkami. Naši predstavitelia si takto vedome či nevedome (neviem čo je horšie) zabezpečili zdraženie financovania verejného dlhu. Daň bude mať dopad aj na produkty pre obyvateľstvo - napr. hypotekárne úvery, pretože sa predraží vydávanie hypotekárnych záložných listov. Ak si uvedomíme, že čoskoro bude Slovensko v jednotnej eurovej platobnej oblasti (SEPA), kde v podstate nezáleží na tom, kde mám otvorený účet, tak je jasné, že daň z finančných transakcií bude veľkou nevýhodou pre slovenské banky.
My v Novej väčšine sme najmä za to, aby vláda zaviedla iný model príjmania legislatívy a záväzkov voči Bruselu. Najprv posúdenie všetkých aspektov všetkými, ktorých sa to týka, potom rozhodnutie, či sa daná vec vôbec príjme (ak je to možné) a kedy sa príjme (najlepšie v posledný možný termín, ak nám nevyhovuje). Tvorba našich pozícii a závery rokovaní by mali byť verejné a transparentné, inak vláda riskuje podozrenie, že robí za chrbtom a na úkor občanov politické kšefty. To môže znamenať, že podpora členstva v Únii bude u nás rýchlo klesať.
