Môžeme sa stať finančným centrom strednej a východnej Európy?

Autor: Martin Barto | 22.7.2013 o 17:21 | (upravené 22.7.2013 o 17:48) Karma článku: 6,25 | Prečítané:  1360x

Finančné centrá sú miestami, kadiaľ prechádza podstatná časť finančných transakcií, buď v celosvetovom meradle alebo v nadregionálnom či regionálnom meradle. Finančné centrá predstavujú  pól rastu a rozvoja, prinášajú investície s vysokou pridanou hodnotou.

Ak sa lepšie pozrieme na to, čo umožnilo vyniknúť novým regionálnym či nadregionálnym finančným centrám, tak zistíme, že kľúčmi k úspechu sú:

  • Makroekonomická stabilita
  • Právne a najmä regulačné prostredie, s dôrazom na jednoduchosť, stabilitu a ochranu práv investorov
  • Nízka úroveň korupcie
  • Otvorenosť ekonomiky, nízke bariéry pre vstup na trh, vysoká konkurencieschopnosť
  • Nízke celkové náklady podnikania (umiernená a nekomplikovaná administratíva, ústretovosť štátu)

Mohla by sa Bratislava v budúcnosti stať finančným centrom nášho regiónu ? Môj názor je, že by mohla, ale bude to chcieť veľa práce.

Poďme sa najprv pozrieť na to, ako je na tom Bratislava teraz. Konkurenciou v regióne sú predovšetkým Viedeň, Praha, Varšava a Budapešť. Viedeň je jasným lídrom, pretože je finančným centrom pre náš región už od 90. rokov a vďaka skvelej reputácii, kvalite života a dobrým podmienkam je stále veľmi atraktívna. Ostatní konkurenti sú s Bratislavou porovnateľní. Bratislava má však výhodu slovenského členstva v eurozóne. Súčasne slovenská ekonomika sa považuje za jednu z najdynamickejších v Únii, a tak Bratislava dáva silné záruky makroekonomickej stability. O tom svedčí rating Slovenska, ako aj relatívne nízke rizikové prirážky slovenských dlhopisov.

Regulácia finančných trhov je oblasť, kde by Bratislava mohla za predpokladu rozumného a koordinovaného prístupu získať konkurenčnú výhodu. V súčasnosti sa regulácia rodí na európskej úrovni. Znamená to pre nás, že všetky zainteresované strany vrátane zástupcov sektoru budú mať možnosť zúčastňovať sa na tvorbe novej európskej legislatívy od samotného začiatku, teda od štádia public hearing a celý proces jej prijatia bude transparentný. Zároveň to znamená dosiahnuť súlad všetkých orgánov, ktoré priamo ovplyvňujú reguláciu - teda NBS, MF SR a NR SR. Tento súlad je najdôležitejší pri implementácii tých európskych smerníc a nariadení, ktoré sa transponujú (čiže sa neaplikujú sa priamo) do nášho právneho systému. Tu je nutné pri národných voľbách - teda pri detailoch implementácie - si vytvoriť dostatočný priestor pre jej uplatňovanie a najmä držať sa princípu umiernenosti. Nie je potrebné byť zbytočne prísny. Takýto prístup sa u nás podaril pri smernici UCITS IV (smernica o kolektívnom investovaní do registrovaných cenných papierov). Vďaka tomu dnes dve významné správcovské spoločnosti zo SR spravujú fondy pre svoju finančnú skupinu v rámci celého nášho regiónu.

Sú aj príklady opačného prístupu, napr. väčšina štátov EÚ uznáva poistenie komerčných úverov štátnymi inštitúciami typu Eximbanky ako metódu, ktorá zmierňuje úverové riziko. Náš pohľad na túto záležitosť bol donedávna prísnejší, čo znevýhodňovalo naše podniky v porovnaní s konkurenciou.

Je niekoľko ďalších príkladov zbytočnej a škodlivej legislatívy, ktorej zrušením či neuplatnením, Slovensko a Bratislava ako finančné centrum len získa:

Chystaná daň z finančných transakcií, ktorá je vyslovene ideologickým projektom a občanom neprinesie nič dobré.

Bankový odvod, ktorý je tiež predovšetkým ideologicky motivovaný, inak okrem dodatočných príjmov rozpočtu na úkor sporiacich občanov, nijako však neznižuje riziko bánk, navyše má negatívny vplyv na úverovanie.

Nedávne zrušenie zrážkovej dane z dlhopisov a HZL a nutnosť platiť zdravotné odvody z ich výnosov, ktoré tieto finančné nástroje znevýhodňuje.

Prínosom bude aj ak Slovensko znovu zavedie rovnú daň pre fyzické osoby a zníži daň pre podniky, či aspoň zruší druhú, vyššiu sadzbu tejto dane. Zavedenie rovnej dane, ako sa dobre pamätáme, bolo veľmi pozitívne vnímané a radikálne zlepšilo reputáciu krajiny.

V oblasti regulácie budú tiež potrebné zmeny v konkurznej legislatíve, aby sa mohli v praxi plne využívať tzv. ISDA Master Agreements, ktoré sa vzťahujú k využívaniu mimoburzových (OTC) derivátov finančnými i nefinančnými inštitúciami - záverečné vyrovnanie takýchto obchodov.

Bude užitočné, ak sa podarí skorá aplikácia európskej legislatívy týkajúcej sa OTC derivátov, centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov (Smernica EMIR).

Slovensko má aj kvalitný, spoľahlivý a centralizovaný platobný systém, ktorý bude skoro napojený na celoeurópsky klíringový platobný systém. Výhoda je, že tento systém prevádzkuje NBS vo vlastnej réžii už dlhé roky, čo umožnilo veľmi nízke ceny transakcií a zabezpečuje spoľahlivosť a rýchlosť prevádzky. Jediným nedostatkom je, že národnou bankou dohliadané platobné inštitúcie nemajú do tohto systému reálny prístup, čo vlastne znamená, že európska direktíva o platobnom styku i náš zákon, sa na Slovensku neuplatňujú. V tomto prípade tak národná voľba významne zúžila konkurenciu v oblasti platobného styku, pretože ten ostal výlučne v rukách úverových inštitúcií.

Kapitálový trh, burza cenných papierov a centrálny depozitár CP sú v Bratislave na okraji záujmu. Na Slovensku sa financovanie prostredníctvom kapitálového trhu nestalo pre podniky vítanou alternatívou, najmä vďaka vysokým nákladom, ktoré sú s tým spojené. Úverové financovanie tak dominuje. Možno predpokladať, že ako bude postupovať projekt Eurosystému Target 2 Securities, ktorý vytvorí jednotnú platformu na vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v Únii, na Slovensko prídu firmy ako napr. Clearstream, ktoré ponúknu lacnejšiu a pružnejšiu alternatívu burze a CDCP.

Bratislavu zatiaľ tiež znevýhodňuje stav vymožiteľnosti práva na Slovensku, dĺžka a predvídateľnosť výsledkov súdnych konaní ako aj stav vnímania korupcie na Slovensku. Nelichotivý obraz o týchto kritériách podáva napr. publikácia Global Competitiveness Report, ktorý pravidelne publikuje Svetové ekonomické fórum. Žiaľ, úplne najhoršie výsledky dosiahlo Slovensko v kritériách, ktoré sa týkajú efektívnosti súdnej moci pri urovnávaní obchodných sporov a pri súdnych sporoch ohľadne zákonnosti krokov regulátora. Práve z tohto dôvodu je stav súdnictva v súčasnosti veľkou prekážkou pri snahe dostať Slovensko obrazne do vyššej európskej ligy čo sa týka investícií s vysokou pridanou hodnotou a slušnými platmi, ako je aj finančný sektor.

Ak totiž zoberieme do úvahy ďalšie kritéria, Bratislava je na tom dobre. Slovensko je otvorená ekonomika. Z hľadiska produktivity práce konkurencieschopná. Bratislava má dostatok vzdelanej pracovnej sily, odborníkov s veľkými skúsenosťami vo finančnom sektore, ktorí zažili dve výmeny meny, reštrukturalizáciu a privatizáciu veľkých bánk, zakladanie nových inštitúcií na zelenej lúke, premenu štátnych, neefektívnych inštitúcii na moderné, pružné a klientsky orientované spoločnosti. Práve dobré odborné zázemie motivovalo významnú svetovú zaisťovňu vybudovať jedno zo svojich centier v Bratislave.

Bratislava by sa takto mohla prirodzene profilovať ako centrum, ktoré prepája finančné inštitúcie z východnej a západnej Európy. Nedávny vstup najväčšej ruskej banky Sberbank na stredoeurópsky trh predstavuje príležitosť aj pre Bratislavu, pretože niektoré činnosti sa môžu centralizovať práve tam.

 

Spracované podľa príspevku na konferencii "Ako zobudiť tigra" hnutia Nová väčšina (http://www.youtube.com/watch?v=D--PZ79K60E)

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?