Podľa mňa tento program, podobne ako veľa iných podobných, má jednu systémovú chybu - budúcnosť vidí vo veľmi optimistickom svetle. Niet nijakých reálnych signálov o tom, že by malo prísť k obnoveniu rastu v EÚ, a tým k zrýchleniu rastu u nás. Naopak, treba sa zamyslieť nad tým, či súčasna stagnácia, či pokles nie je jav dlhodobý a normálny v Európe. Členské štáty Únie zatiaľ neurobili kroky na to, aby dali ekonomikám potrebný rozvojový impulz. Naopak, väčšina prijatých opatrení konzervuje súčasný zlý stav resp. ho ešte zhoršuje.
Program ukazuje, že veľká časť doterajšieho konsolidačného úsilia bola založená na jednorázových opatreniach, zväčša na príjmovej strane a navyše sa vytvárajú dodatočné nároky do budúcnosti - teda v skutočnosti sa problém odsúva do budúcnosti. Navyše významná časť konsolidácie na výdavkovej strane je v rukách samospráv, čo nedáva úplnú záruku naplnenia. Neberie do úvahy riziká, napr. v zdravotníctve, kde dlh zdravotníckych zariadení opäť rastie - napr. voči SP, čo rieši materiál.
Nepočíta sa ani s výrazným znížením daňového a odvodového zaťaženia, mimo pravdepodobného návratu k 19% sadzbe HDP v roku 2015. Podiel vybranej DPH na HDP by mal byť v rokoch 2015 a 2016 len 5,5%, pričom domáca spotreba ani investície by mali rásť. Znamená to len jediné - program neráta so zlepšením úspešnosti výberu DPH do konca volebného obdobia tejto vlády. Autori asi vedia prečo. Pripomeniem, že v roku 2005 pri sadzbe 19% bol podiel vybranej DPH na HDP až 8,2%.
Podiel spotrebných a majetkových daní sa tiež nezvýši, v roku 2016 bude ich objem tvoriť len 3,4% HDP oproti 4,1% v tomto roku. Nie som zástanca vyšších daní, ale práve tieto dve dane majú, oproti iným, menší negatívny dopad na ekonomickú aktivitu.
Ďalšie znižovanie deficitu verejných financií, ktorý by mal byť v roku 2016 1,3% HDP, bude vyžadovať nové opatrenia, predovšetkým na výdavkovej strane rozpočtu. Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 počíta predovšetkým so znižovaním objemu miezd v štátnej a verejnej správe. Zníženie v roku 2016 by malo byť vyše 500 mil. EUR, pričom ostatných subjektov verejnej správy sa týka viac než polovica tohto objemu. Predpokladám, že tu sa počíta s transformáciou 8 samosprávnych krajov na systém troch krajov, kde však bude ingerencia vlády podstatne väčšia. Ďalšie šetrenie sa týka obcí a miest, ktoré by mali po voľbách v roku 2014 znížiť investície.
Dokument však konštatuje, že opatrenia navrhnuté vo Východiskách nebudú stačiť, a v roku 2014 treba usporiť ďalších 600 mil. EUR, v nasledujúcich dvoch rokoch asi po miliarde. Počíta s úsporami v sciálnej sfére, kde je potrebné zvýšiť adresnosť dávok, proti čomu sa však už bráni minister Richter. Veľmi vágne sa potom zmieňuje o zdravotníctve a optimalizácii úradov (program ESO), ako aj o boji s daňovými únikmi. Pri daňových únikoch sa hovorí o implementácii opatrení, no sami autori zrejme týmto mýtom neveria, pretože samotný program s ničím takým nepočíta.
Možno skonštatovať, že materiál ukazuje, ako by mali naše verejné financie do roku 2016 vyzerať a ako by sa mal vyvíjať deficit. Nepočíta však podľa mojej mienky dostatočne s makroekonomickými rizikami, pretože autormi uvádzaný rizikový scenár zníženia rastu zahraničného dopytu sa už odvíja.
Na druhej strane sa málo venuje konkrétnym projektom znižovania verejných výdavkov, naopak poukazuje na tzv. priority a vyzdvihuje rast výdavkov na ne, pričom sa nič nehovorí o ich efektívnosti a dlhodobých prínosoch. O podpore rastu a konkurencieschopnosti prostredníctvom štrukturálnych reforiem a nutnosti zlepšiť prostredie na podnikanie sa hovorí úplne všeobecne v jedinom odseku. Vyjadruje tak celkovú neschopnosť tejto garnitúry urobiť akékoľvek vážne kroky na zlepšenie situácie v štáte - najmä na zníženie korupcie, zvýšenie vymáhateľnosti práva, nastolenie spravodlivosti, kvalitnejšie zdravotníctvo, školstvo a pre dôstojnejší a bohatší život všetkých občanov.