VšZP je srdcom nášho zdravotníctva

Autor: Martin Barto | 22.1.2019 o 19:10 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  475x

Ročné výdavky VšZP sú 3,2 miliardy EUR za rok 2017. Ľudia, ktorí ju hovorovo nazývajú „Všeobecka“, možno nevedia, že v celom slovenskom zdravotníctve prijíma a rozdeľuje najviac peňazí.

Celkový objem verejných prostriedkov v zdravotníctve bol za rok 2017 na úrovni približne 5 miliárd eur. Je to jedna z najsilnejších verejných inštitúcií na Slovensku. Kto stojí na jej čele, a kto v jednotlivých orgánoch, je rozhodujúce pre efektivitu celého systému. Tu sa rozhoduje o mnohých podstatných veciach v zdravotníctve. Meno ministerky, predpokladám, poznáte. Ale poznáte meno šéfa VšZP?  Niekedy je ale príbeh z fungovania VšZP lepší ako samotné čísla z VšZP.

Preto vám jeden taký starší, ale o to aktuálnejší teraz poviem.

Členom predstavenstva a finančným riaditeľom (CFO) VšZP som sa stal 10.9.2010 spolu s Marianom Faktorom (predseda), Janou Ježíkovou (stratégia), Mirom Džuganom (lieková politika) a Igorom Dorčákom (IT, prevádzka).

V poisťovni bol vtedy  dohľad Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý sa zameral na neplnenie Obchodno-finančného plánu. ÚDZS plánoval nariadiť VšZP vypracovať ozdravný plán, ktorého neplnenie mohlo znamenať vážne dôsledky – nútenú správu.

Konečným cieľom malo byť netransparentné rozdelenie a sprivatizovanie “skrachovanej VšZP” v prospech skupín pôsobiacich v zdravotníctve. Tie organizovali v tom čase silnú mediálnu kampaň proti VšZP a prorokovali jej skorý bankrot.[1] Bol to klasický príbeh o tom, ako súkromné poisťovne fungujú skvele a strašenie, že „štátna VšZP“ je na pokraji bankrotu.

Po rýchlom preštudovaní stavu poisťovne a po diskusiách najmä s Janou Ježíkovou sme spoločne dospeli k záveru, že situácia VšZP nie je tak zlá, ako sa javila zvonku. Videli sme viacero možností, ako rýchlo a relatívne bezbolestne a efektívne zlepšiť jej finančný stav.

Hlavným problémom bolo, že rast výdavkov bol dlhodobo rýchlejší než rast príjmov. V roku 2010 sa každý mesiac tak vytvárala strata. Keďže poisťovňa funguje ako prerozdeľovací mechanizmus, s tým, že nevytvára nijaké dlhodobé rezervy, obrat bolo možné urobiť pomerne rýchlo.

Spolu s Janou sme presvedčili ostatných členov predstavenstva, že ozdravný plán a nútená správa sú v našej situácii obrovským rizikom - najmä kvôli evidentným snahám zvonka o rozdelenie a sprivatizovanie VšZP. Museli sme použiť aj argumenty o celospoločenskej zodpovednosti predstavenstva a dopadoch do budúcnosti na každého člena.

Po dlhej a konštruktívnej debate sme sa dohodli na jednotnom stanovisku, kde sme navrhli sériu opatrení na zlepšenie finančného stavu VšZP a zaviazali sme sa, že počnúc októbrom 2010 nebude VšZP vytvárať stratu. Týmto sme ÚDZS dali jasne najavo, že sme si našimi plánmi istí, a že rýchlo zaúčinkujú.

ÚDZS naše stanovisko prijal, čo sa odrazilo aj vo výsledku dohľadu.[2] VšZP dostala miernejšiu sankciu - povinnosť̌  predkladať úradu osobitné výkazy, hlásenia a správy. VšZP sa podarilo už od októbra, presne podľa dohody zvrátiť negatívny trend hospodárenia a postupne implementovala všetky opatrenia, ktoré boli súčasťou protokolu z dohľadu. [3]

Okrem opatrení v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti, predovšetkým racionalizácie siete poskytovateľov, sa nám podarilo vybojovať ešte dve zásadné veci:

  1. Dosiahli sme, že štát prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej, a.s. odkúpil od VšZP balík nedobytných pohľadávok, čím poisťovňa získala dodatočnú likviditu a znížil sa objem pohľadávok, ktoré bolo nutné vymáhať.
  2. Dosiahli sme zaradenie parametru chorobnosti poistencov do výpočtu prerozdelenia vybraného poistenia, čo prinieslo ďalšie zdroje pre VšZP. Toto bol veľmi ťažký boj, pretože konkurenčné poisťovne sa prirodzene nechceli vzdať týchto zdrojov, ktoré dovtedy zvyšovali ich zisk.

Výsledkom bolo, že po prehratých voľbách v roku 2012 sme opúšťali VšZP vo vynikajúcej finančnej kondícii.

Všeobecka je kostrou slovenského systému zdravotníctva, a preto sa pri nej nemôžeme dopúšťať zjednodušeného uvažovania v štýle: čo je štátne, je automaticky zlé, a čo je súkromné, je automaticky dobré. Keby svet fungoval takto jednoducho, máme vystarané. Podstatné je, aby Všeobecku spravovali správni ľudia. Potom bude zdravá a bude tvoriť pevný základ slovenského zdravotníctva. Vtedy je úplne druhoradé, či je štátna alebo súkromná.

 

[1] http://www.hpi.sk/2011/04/vszp-v-rokoch-2007-az-2010-kamuflovany-zivot-nad-pomery/

[2] https://bit.ly/2R2GuBx

 

[3]

https://bit.ly/2DoW2f8

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?