Čo ste chceli vedieť o VšZP, no nemali ste sa koho opýtať

Autor: Martin Barto | 28.1.2019 o 18:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1094x

Možno ste to nevedeli, ale až 60 % obyvateľov Slovenskej republiky je poistencom VšZP. Je teda dosť možné, že aj vy ako čitateľ tohto článku ste jej poistencom. 

Možno sa stalo priamo vám alebo niekomu, koho poznáte, že vzhľadom na komplikovanosť svojho zdravotného stavu sa tento človek zaujímal o možnosti liečby v zahraničí. Pri komplikovanej diagnóze nechcete, prirodzene, nič nechať na náhodu. Bežní ľudia sú však často presvedčení, že takáto liečba by stála celý majetok.

Rád by som vám teda vysvetlil, ako to vlastne je, a ako sa zachovať v situácii, keď sa vám niečo prihodí v zahraničí. Často sa totiž stáva, že ľudia sa radšej zdravotnej starostlivosti vyhnú a počkajú až na návrat domov, pretože sa boja, že by za zdravotnú starostlivosť platili horibilnú sumu.

Čítajte ďalej a zistíte, ako sa v týchto situáciách zachovať. Pamätajte, úplne základné pravidlo je, aby ste sa nebáli pýtať, na čo máte nárok.

Počet ľudí cestujúcich do zahraničia z rôznych dôvodov stále rastie, a s tým stúpa i záujem o tamojšiu liečbu. Najjednoduchšia situácia je v EÚ, kde je občan jedného členského štátu rovnocenný s občanom druhého členského štátu. Čo to v praxi znamená, ukážem na niekoľkých situáciách:

1.Ak cestujeme do krajín EÚ a niektorých ďalších štátov, ako napríklad Švajčiarsko alebo Island, či už ako turista alebo pracovne a máme akútny – teda neodkladný zdravotný problém, tak nám stačí EPZP (európsky preukaz zdravotného poistenia)[1]. S ním v rámci verejného poistenia dostanete potrebnú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, v prípade, že domáci hradia za ten-ktorý zákrok nejakú sumu, bude ho treba uhradiť tiež. Toto sa týka aj všetkej ďalšej neodkladnej starostlivosti, ako je napríklad dialýza alebo iné terapie.

2.Čo však s plánovanou starostlivosťou? Niektoré zákroky a vyšetrenia možno absolvovať v EÚ bez súhlasu zdravotnej poisťovne a mimo verejný sektor. Ide napríklad o návštevu u internistu, onkológa alebo kardiológa. Zdravotnú starostlivosť si uhradíme v ambulancii a potom požiadame poisťovňu o jej preplatenie.[2] Týka sa to aj vyšetrení ako CT, MRI, a niektorých menších chirurgických zákrokov.

3.Ak ide o vážnejší zásah, je nutné požiadať poisťovňu o predchádzajúci súhlas. Presný zoznam výkonov nájdete vo vyhláške MZ č. 341/2013 o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia. Predchádzajúci súhlas je takisto potrebný, ak ide o zákroky, ktoré sa na Slovensku nerobia. Poisťovňa žiadosť zamietne, ak sa javí, že by takáto liečba bola rizikom, alebo ak by navrhovaný lekár vyvolával pochybnosti o kvalite či bezpečnosti. Alebo, ak tá istá liečba môže byť poskytnutá na Slovensku v primeranom čase.

Takže si to zrekapitulujme. Poisťovňa liečbu určite preplatí, ak:

  • Ochorenie nie je možné liečiť na Slovensku v primeranej lehote s ohľadom na súčasný zdravotný stav a možný vývoj ochorenia.
  • Požadovaná liečba sa v SR nevykonáva.
  • Ochorenie vyžaduje použitie vysoko špecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré v SR nie sú dostupné.
  • Lekári u nás už vyčerpali všetky možnosti liečby a od liečby v inej krajine EÚ sa očakáva podstatné zlepšenie vášho zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršenia zdravia.

VšZP na svojich webových stránkach uvádza podrobnosti k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v jednotlivých štátoch, vrátane odhadu možných doplatkov[3].

Takisto nezabúdajte na možnosť liečbu v zahraničí zaplatiť a potom požiadať o jej preplatenie do výšky preplácania na Slovensku. Musíte to však stihnúť do jedného roka. V tomto prípade nie je nutné, aby vybraný lekár bol súčasťou verejného systému.

Ako postupovať v prípade ak potrebujeme tzv. mimoriadne finančne náročnú zdravotnú starostlivosť (MFNZS)? Tento pojem nie je definovaný, a tak môže zahŕňať rôznu liečbu: transplantácie, veľmi drahé lieky, veľmi drahú dlhodobú zdravotnú starostlivosť (oxygenoterapia, domáca pľúcna ventilácia).

V súčasnosti je v takýchto prípadoch celá administratíva okolo žiadosti o schválenie MFNZS v rukách ošetrujúceho lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia. Pacient alebo jeho príbuzní žiaľ nemajú nijakú ingerenciu (vplyv), čiže žiadnu oficiálnu možnosť konštruktívne prispieť k urýchleniu či zefektívneniu tohto procesu. Domnievam sa, že toto by sa malo zmeniť. Ide predsa o zdravie človeka a je zvláštne, že v takomto prípade zostáva bezmocný.

Podobne je v rukách ošetrujúceho lekára alebo zdravotníckeho zariadenia aj žiadosť o použitie nekategorizovaných liekov či zdravotných pomôcok. To isté platí aj pri výnimkách z indikačných či preskripčných obmedzení. Aj tu úloha pacienta a jeho príbuzných zatiaľ zostáva len pasívne čakať na splnenie administratívnych požiadaviek.

Pevne verím, že teraz je vám táto problematika o niečo jasnejšia. Ak by ste však mali akýkoľvek problém, alebo si nevedeli rady, pokojne mi napíšte cez Facebook. Ak budem vedieť, rád pomôžem. https://www.facebook.com/MartinBarto2

 

[1] https://www.vszp.sk/epzp/

[2] https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost-zahranici/refundacia-nakladov.html

[3] https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost-zahranici/zdravotna-starostlivost-eu-ehp-svajciarsku.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?