Ufinancujeme naše zdravotníctvo v budúcnosti ?

Autor: Martin Barto | 30.4.2019 o 9:31 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  284x

Myslím si, že by sme už mali dať zbohom politikom, čo vedia rozmýšľať len do najbližšej tlačovky. Povedať im ďakujeme, ale že už viac nechceme.

Nielen každý úspešný podnik, ale aj každá úspešná krajina rozmýšľa v dlhodobých horizontoch. Vie pomenovať, kde sa nachádza a kam sa chce dostať. Čiže dobrý politik robí to, čo treba robiť, a nie to, čo mu prinesie podenkovú popularitu a pár desatín percent v prieskume popularity. A vôbec, skutočný politik sa nesnaží páchať dobro, ale najmä bráni zlu a zlým trendom.

Už aj žiaci strednej školy vedia, že ako krajina starneme, a to je zlý trend pre našu spoločnosť. Pritom staroba nie je len o dôchodkoch. Starší ľudia, celkom logicky a oprávnene, potrebujú viac zdravotnej starostlivosti než ľudia s mladším organizmom.

Odborníkov na zdravotníctvo nemáme veľa. Otázka je, koľkí z nich si bytostne uvedomujú, že rastúca populácia starších ľudí bude znamenať aj fiškálne riziko pre našu krajinu. Po slovensky: vyššie výdavky z našich spoločných peňazí. Budeme vedieť zdravotnú starostlivosť v budúcnosti utiahnuť? A keď áno, tak v akej kvalite?

Výstražné čísla

Zoberte si len takú jednoduchú prognózu. V tomto roku tvoria ľudia nad 59 rokov 23 % obyvateľstva. V roku 2025 to bude 26 % a v roku 2030 to bude 28 %. A rok 2030 tu bude ani sa nenazdáme. Príde rovnako rýchlo ako príde rok 2020, o ktorom sme v roku 2000 mali pocit, že to je ďaleká budúcnosť.

Dnes spomedzi zdravotných sestier tvoria sestry vo veku nad 50 rokov „len“ 38,5 %. No v roku 2025 to bude 46,7 % a v roku 2030 až 61,7 %, čiže ďaleko viac než polovica. Podobná situácia je aj u lekárov.

Takže tu nemáme len starnúcu populáciu, ktorá bude vyžadovať viac zdravotnej starostlivosti, ale máme tu i starnúci zdravotný personál, a súčasne rastúcu potrebu zdravotníkov. A zdravotníctvo je špecifické tým, že môžete do neho nalievať peniaze, koľko chcete, vždy ich spotrebuje napríklad kvôli rýchlemu prenosu vedeckých poznatkov do praxe. Vždy viete kúpiť kvalitnejší prístroj, novšie lieky, zaplatiť kvalitnejšieho chirurga, inovovať nemocnicu, použiť kvalitnejší materiál. Vždy je do čoho vraziť peniaze. Čiže tlak na finančné zdroje bude zo všetkých strán.

Slovensko – Európa - USA

Koľko teda z verejných zdrojov ide do zdravotníctva? V USA, napríklad, dávajú na zdravotnú starostlivosť 17 % zo svojho HDP. Z verejných zdrojov však ide len 64 % a zvyšok si Američania platia súkromne. Mieru dožitia majú len 78,6 rokov, čo ich dostalo na 22. miesto z krajín OECD. Na to, že do zdravotníctva dávajú najvyššie výdavky vzhľadom k HDP, ide o nelichotivé miesto. Je to pravdepodobne zlá správa o efektivite amerických výdavkov na zdravotníctvo. Treba však kvôli presnosti dodať, že občania nad 65 rokov majú z programu Medicare kryté takmer všetko, vrátane napriklad veľmi drahej liečby inovatívnymi biologickými liekmi či imunoterapiou.

U nás ide z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť až 80 % z verejných zdrojov. To sa nijako nevymyká priemeru EÚ. V Európe nie je bežné, aby kvôli zdravotným výdavkom krachovali jednotlivci alebo rodiny. Verejná zložka týchto peňazí je dôležitá.

Dôležitosť zdravotnej starostlivosti sa odzrkadľuje i na ekonomických modeloch dlhodobého rastu ekonomiky. Tie hovoria, že všeobecná, dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť je dôležitým faktorom rastu ekonomiky. Je to logické – zdravá a vitálna populácia je jednoducho ekonomicky aktívna populácia.

 

Čo treba zmeniť?

Ak však niečo s financovaním zdravotníctva nezačneme čoskoro robiť, nepekne nás to dobehne. V tomto roku spotrebujú ľudia nad 60 rokov 47 % všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V roku 2025 to bude 51 %, v roku 2030 to bude 53 %, a v roku 2035 sa dostaneme na 55 %. Starneme a tento proces spotrebuje čoraz viac peňazí, ktoré zbierame do spoločného zdravotníckeho mešca.

Musíme financovaniu zdravotníctva pomôcť. Hneď v prvom kroku by sme do systému mohli vniesť motiváciu ľudí sa o seba viac starať – teda zásluhovosť. Môžeme zaviesť opatrenie, vďaka ktorému budú do spoločného mešca platiť menej tí, ktorí sa o seba starajú – chodia na preventívne prehliadky, nefajčia, zdravšie sa stravujú. Odborníci vyselektujú kritériá, po splnení ktorých sa bude takýto človek považovať za človeka, ktorý o seba dbá a u ktorého je menšia pravdepodobnosť, že ťažko ochorie.

V druhom rade je nevyhnutné docieliť, aby starostlivosť pre ťažko chorých bola na špičkovej úrovni. Liečba ťažkých chorôb, či prekonanie náročných chorôb tak, aby ich kvalita života po operácií bola čo najkvalitnejšia, je základ. Preto ťažko chorí ľudia musia byť pre nás prioritou. Nie nutným zlom.

Ale, aby sme pre nich tú najlepšiu starostlivosť mali finančné prostriedky, je nevyhnutné nastaviť zdravotný systém tak, že časť nákladov bude súčasťou pripoistenia. Základ je mať špičkovú akútnu starostlivosť, špičkovú starostlivosť pre náročné choroby a potom je všetko ostatné, na ktoré sa bude dať pripoistiť, alebo si bude občan platiť sám. Príkladom pripoistenia bude objednávanie na daný čas, alebo prednostné termíny rôznych zákrokov, ktoré nemajú urgenciu.

Logicky je teda prvým krokom konečne zadefinovať rozsah zdravotnej starostlivosti pokrytej z verejného (solidárneho) poistenia pri určenom podiele výdavkov voči HDP.

Neporiadok je aj v odvodoch a treba v nich upratať. Časť sociálnej politiky sa dnes robí cez peniaze vybraté v zdravotnom poistení, a to nie je správne. Túto anomáliu treba odstrániť. Napríklad znížené doplatky za lieky pre deti a dôchodcov by sa mali financovať zo sociálneho rozpočtu, a nie zo zdravotného poistenia.

Sociálna politika cez zdravotné odvody sa robí aj, tak, že štát za svojich poistencov platí menej ako akýkoľvek iný zamestnávateľ. To spôsobuje po prvé vysoké zaťaženie práce a po druhé nedofinancovanie zdravotníctva. Ponúka sa riešenie: tzv. poistenci štátu už nebudú poistencami štátu, ale budú platiť poistné na úrovni ich možností podľa stanoveného koeficientu a zároveň tí, ktorí nebudú mať na to finančné prostriedky, dostanú od štátu dávku na zdravotné poistenie.

Cieľom je celkovo znížiť zdravotné poistenie, pre tých, čo pracujú. Zároveň by sme sa odbremenili od každoročného handlovania, koľko štát cez svojich poistencov pustí na zdravotníctvo. Aj tak tie výdavky nevieme správne predpovedať, ako sa ukazuje tento rok.

Sú to jednoduché a rozumné kroky - kroky správnym smerom.

A posledná vec: mnohí si stále neuvedomujú, že aj celkové výdavky na zdravotníctvo sa nám budú postupne zvyšovať. Všimnite tabuľku nižšie:

Rok

2016

2020

2030

2040

Podiel verejných zdravotníckych výdavkov na HDP

5,6 %

5,9 %

6,9 %

7,6 %

Ak niečo neurobíme už teraz, tlak na rozpočet bude čoraz silnejší a výdavky bude čoraz ťažšie vykryť. Veľmi ľahko sa môže stať, že našu neochotu riešiť problém už teraz, v zárodku, pocítime sami – keď zostarneme a budeme odkázaní na podfinancovanú zdravotnú starostlivosť od štátu.

Zdroje: 

https://data.oecd.org/healthres/health-spending.htm

https://www.oecd-ilibrary.org/economics/a-projection-method-for-public-health-and-long-term-care-expenditures_5k44v53w5w47-en

Vlastné prepočty

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Nežná revolúcia 30 rokov po: O demokraciu môžeme prísť zvnútra

Prežila krajina posledných 30 rokov bez ujmy na demokracii?

Dobré ráno

Špeciálny podcast: Politiku vždy chápali len ako orgie

Rozhovor so šéfredaktorkou SME k 30. výročiu Nežnej revolúcie.

Cesta do hlbín českej duše. Päť kníh, ktoré by mali Slováci čítať

Sú medzi nimi experimenty aj látka na veľkofilm.


Už ste čítali?