Nezačneme financovať zdravotníctvo trochu inak?

Autor: Martin Barto | 23.5.2019 o 21:06 | Karma článku: 1,99 | Prečítané:  762x

Je naše zdravotníctvo nedofinancované? Keď vidíme naše nemocnice, ktoré nám častokrát pripadajú ako kulisy z nového hororu, alebo zničené sestry či lekárov po niekoľkých šichtách, človek si povie jediné: áno, chýbajú peniaze.

Otázka je, či nám chýbajú pretože dávame málo, alebo máme zlý model financovania, alebo či jednoducho na viac nemáme a či raz mať budeme. Vieme v tomto smere nejak predpovedať budúcnosť?

Možno to nie je až také zložité. Pozrime sa na niekoľko údajov, ktoré porovnáme v rámci Európy a snáď nájdeme odpoveď.

Graf, ktorý vidíte nižšie, hovorí, že existuje priamy vzťah medzi tým, aké veľké máme HDP, čiže ako je výkonná naša ekonomika a medzi výdavkami na zdravotníctvo. Všimnite si: čím vyššie HDP na osobu, tým vyšší podiel výdavkov na zdravotníctvo na HDP. To znamená, že čím väčší ekonomický koláč upečieme, tým viac z neho dáme i na zdravotnú starostlivosť.

Čo to znamená pre Slovensko?

Zdravotníctvo sa dá financovať z troch zdrojov:

  1. Verejné zdroje cez povinné platby nás poistencov. U nás to veľmi dobre každý pozná ako zdravotné poistenie alebo priamo z daní. To sa v štatistkách OECD múdro volá Compulsory/Government

 

  1. Doplatky. To sú platby priamo z našej peňaženky ako napríklad, doplatky za konkrétne lieky alebo platby za vyšetrenia a starostlivosť mimo rámca verejného poistenia. To OECD vo svojich štatistikách volá príznačne ako out-of-pocket payments.
     
  2. Nakoniec dobrovoľné pripoistenie. To znamená, že okrem zákonného zdravotného poistenia si platíte aj dobrovoľné príspevky do nejakej zo súkromných poisťovní a pokrývate tým nejaký nadštandard. V štatistikách OECD sa to volá Voluntary. Na Slovensku takáto možnosť zatiaľ takmer neexistuje.

 

No a teraz sa pozrime na štatistiku OECD. Ako si vlastne s piliermi financovania nášho zdravotníctva stojíme my?

 

Z grafu je každému zrejmé, že u nás prevláda financovanie zo zákonného zdravotného poistenia. Takto je to viac-menej v celej EÚ a takisto v krajinách V4.

Porovnanie priamo s našimi susedmi z V4 vidíme v tejto tabuľke:

Country

Goverment/Compulsory insurance

Out-of-pocket

Voluntary health insurance

Other

% HDP na zdravotnú starostlivost

Česko

82

15

0

3

7,08%

Maďarsko

67

29

2

2

7,22%

Poľsko

70

23

5

2

6,88%

Slovensko

80

18

0

2

7,06%

 

 

 

Náš systém je hybridný aj v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti. Máme tu formálne poistný systém, ktorý však nevykazuje jeho hlavné znaky. Väčšina obyvateľov - zhruba 57%, (deti, študenti, seniori, invalidi, nezamestnaní) sú tzv. poistencami štátu a poistné neplatí Ich zdravotná starostlivosť sa financuje zo štátneho rozpočtu vo forme platby poisťovniam. Bez ekonomicky aktívnych ľudí by náš systém skolaboval. Je od nich závislý, pretože jednak platia zdravotné odvody a tiež dane, z ktorých sa financuje platba za poistencov štátu. V tomto roku 80% zdravotného poistného pochádza len od 43% poistencov, štát prispieva za svojich poistencov 20% celkového balíka. V preklade to znamená, že ak aj budú rásť platy pomerne rýchlo, rýchlejšie než naše HDP, budeme mať problém z financovaním zdravotníctva z týchto zdrojov. Pritom, mzdy môžu rásť rýchlejšie ako HDP len kým sa nevyrovná mzdová kvóta so Západom a nedosiahneme podiel miezd na HDP porovnateľný s štátmi západnej Európy. Problémom je najmä to, že podiel ekonomicky aktívnych občanov bude postupne klesať ako dôsledok starnutia populácie a bude rásť skupina populácie odkázaných na pravidelnú zdravotnú starostlivosť.

 

Ak sa lepšie pozrieme na rozpočet verejnej správy na roky 2019-2021 vidíme jasný plán financovať zdravotníctvo výlučne z odvodov ekonomicky aktívnych občanov. K tomu smeruje aj nedávna novela zákona 580/2004 o zdravotnom poistení. Štát v budúcnosti pravdepodobne nemá v úmysle platiť za svojich poistencov.

 

Samotná existencia poistencov štátu sa tak stáva zvrhlosťou voči zdravotnému systému a najmä voči platiacim občanom. Poistenci štátu vznikli ako sociálne opatrenie štátu, ktorý nemal odvahu prikázať veľkej časti obyvateľstva, aby si platili zdravotné odvody a padlo politické rozhodnutie, že toto opatrenie sa bude financovať zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ by platba štátu bola porovnateľná s odvedeným poistným od občanov, bolo by všetko v poriadku. Lenže problém, je v tom, že tá platba je výrazne nižšia než u ekonomicky aktívnych občanov. To znamená, že sa dejú tri zlé veci:

  1. Platiaci občania pravdepodobne sú donútení (pod hrozbou trestu) platiť viac než by bol ich spravodlivý podiel.
  2. Do zdravotného systému prichádza menej zdrojov než by malo, teda je nedofinancované. Nepriamy dôkaz o tom je zadĺženie nemocníc, VšZP, investičný dlh v sektore, nedostatok personálu a pod.
  3. Zdravotný systém je vystavený svojvoľným rozhodnutiam vládnúcej garnitúry v najcitlivejšej oblasti, t.j. vo financovaní.

Čo s tým ? Ako to riešiť ?

Riešením, ktoré sa ponúka, je odvodový bonus, ktorý predstavila strana SaS. Ak sa správne nastaví, vyrieši všetky tri zlé črty dnešného systému. Jeho uplatneniu vo financovaní zdravotníctva sa chcem venovať v nasledujúcom blogu.

Iné riešenie spočíva v predefinovaní a zúžení skupín občanov, za ktorých prispieva do zdravotného systému štát. Ten by mal platiť len za skupiny, ktoré sú na pomoc štátu odkázané ako napr. detské siroty, ľudia postihnutí od narodenia, či od detského veku, a pod. Všetci ostatní by mali platiť (resp. ich zákonní zástupcovia) zdravotné poistenie rovnako ako si dnes platia za energie, telefón či odvoz odpadu. Samozrejme, pre časť občanov to môže byť nadmerná finančná záťaž, ale to je náplňou sociálneho systému, aby takéto prípady adresne vyriešil. Podobne by sociálny systém, a nie zdravotný mal adresne prispieť občanom, pre ktorých sú doplatky príliš veľkým bremenom.

Súčasne s týmito zmenami je nutné začať merať výsledky zdravotníctva, znížiť plýtvanie a lepšie využívať všetky zdroje. V našej reforme SaS navrhuje celý rad opatrení, o ktorých budem písať v jednom z ďalších blogov.

Tieto riešenia však len stabilizujú systém, no s dnešnými parametrami nevyriešia problémy starnutia obyvateľstva a rastúcich nárokov na zdravotnú starostlivosť. To by si vyžadovalo dramatický rast odvodového zaťaženia.

Preto by sme mali začať pripravovať ďalší pilier a otvoriť sa tak zmene financovania nášho zdravotníctva. Slovensko celkovo v rámci Európy ako takej, ale aj vo vzťahu k svojim najbližším krajinám zaostáva v takzvanom dobrovoľnom pripoistení. Dôvodom je najmä neexistencia nároku poistenca, čiže nevieme, čo vlastne verejné zdravotné poistenie pokrýva a čo už nie. V reforme SaS máme definíciu nároku poistenca na úplnú, či čiastočnú úhradu zdravotnej starostlivosti ako jeden z jej pilierov. Jej definíciou otvoríme dvere k pripoisteniu a pre občanov vznikne možnosť rozhodnúť sa, preplatenie akej zdravotnej starostlivosti si poistí, vrátane nadštandardu.

Čo by to prinieslo? 

Zdravotníctvo by tak získalo ďalší pilier svojho financovania. Z individuálneho pripoistenia by občania získali napríklad možnosť vyšetrenia bližšie, alebo v kratšom časovom období. Samozrejme, úkony, akútna zdravotná starostlivosť a tzv. prioritné diagnózy budú úplne hradené všetkým, nehľadiac na cenu. Nemôžeme pripoistenie zneužiť na to, aby občanom, ktorí ho nebudú mať, bola odopretá akútna zdravotná starostlivosť a liečenie prioritných diagnóz, kde patria všetky významné a nákladné ochorenia.

Ukazuje sa, že na to, aby našemu zdravotníctvu dostalo viac peňazí, nemusíme čakať na vyrovnanie mzdovej kvóty. Po zavedení pripoistenia by sme sa už časom mohli prestať pozerať na rozpadávajúce sa budovy a čo je dôležitejšie: skvalitnením zdravotnej starostlivosti by sme sa už konečne prestali báť predstavy, že raz s nejakou chorobou skončíme v slovenskej nemocnici aj my.  Naším cieľom je, aby každý na Slovensku, kto vážne ochorie, dostal tú najlepšiu starostlivosť, bez ohľadu na to, z akých je sociálnych podmienok. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Trnku mohol Čižnár stíhať už dávno, teraz je neskoro

V nahrávke padli aj vyhrážky smrťou.


Už ste čítali?