Dlhodobá starostlivosť dlhodobo mimo pozornosti

Autor: Martin Barto | 17.9.2019 o 17:36 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2403x

Slovenská republika, ale i ostatné krajiny Európskej Únie čelia v najbližších rokoch výrazným demografickým zmenám, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnia i poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. 

Hoci v súčasnosti patríme ešte stále k relatívne mladším populáciám, z dlhodobého hľadiska bude počet starnúceho obyvateľstva dynamicky narastať (viď Graf č.1). Práve starnutie sa stáva jedným z kľúčových výziev súčasnej doby, pričom úzko súvisí s poskytovaním dlhodobej starostlivosti. Pre účely dlhodobej starostlivosti je rozhodujúci počet ľudí, odkázaných počas dlhšieho obdobia na pomoc iných. Vzhľadom na (už aktuálne) preplnené zariadenia, poskytujúce zdravotnú starostlivosť či zabezpečujúce potrebné sociálne služby a zvyšujúci sa počet ľudí dôchodkového veku, ktorých je potrebné dlhodobo zaopatriť, bude nesmierne dôležité reagovať na situáciu pružne a nájsť vhodné východisko. Dlhodobá starostlivosť si urgentne vyžaduje dlhodobo odkladané riešenie.

Graf č. 1: Očakávaný podiel obyvateľov v hlavných vekových skupinách na celkovom počte obyv. do roku 2060

Zdroj: Štatistický úrad SR (Prognóza vývoja počtu obyvateľov SR do roku 2060)

 

Takmer každý z nás sa už v rámci umiestnenia svojho blízkeho vo vyššom, resp. dôchodkovom veku stretol s problémami absentujúcich miest či už v zariadeniach pre seniorov (tzn. domovoch dôchodcov), špecializovaných zariadeniach (určených pre osoby, ktoré sú odkázané na pomoc iných osôb, ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č.3 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších právnych predpisov a majú zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba,  pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa) alebo domovoch sociálnych služieb.

Ústavná zdravotná starostlivosť patrí k jedným z najnákladnejších foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu je na Slovensku stále využívaná vo veľkej miere, pričom v dlhodobých projekciách sa očakáva nárast podielu ľudí v inštitucionalizovanej starostlivosti. V súčasnosti sú náklady na dlhodobú starostlivosť na úrovni 0,9 % HDP. Nikoho neprekvapí, že pri starnúcej populácií bude tento podiel na HDP nevyhnutne stúpať. Podľa Európskej komisie možno predpovedať nárast do roku 2070 až na 2,9%!  (viď Graf č. 2).

 

Graf č. 2: Percentuálny vývoj nákladov na dlhodobú starostlivosť v pomere k HDP do roku 2070

Zdroj: Európska komisia

Už prakticky za 10 rokov tak stúpnu náklady na dlhodobú starostlivosť o jednu tretinu v pomere k HDP! Pre budúcnosť je preto dôležité sústrediť sa na menej nákladné služby dlhodobej starostlivosti, akou je práve ošetrovanie chorého človeka odkázaného na pomoc blízkou osobou. Je tiež potrebné zdôrazniť, že naše zdravotníctvo už momentálne pociťuje nedostatok zdravotníckeho personálu a tak domáce opatrovanie pacienta blízkym rodinným príslušníkom poskytuje vhodnejší spôsob dlhodobej starostlivosti.

Finančné náklady, demografická kríza, nedostatok miest v existujúcich zariadeniach, ako aj málo dostupného zdravotníckeho personálu v našich podmienkach - to všetko vedie k záveru, že budúcnosť dlhodobej starostlivosti tkvie v domácom zaopatrení blízkym rodinným príslušníkom. To je navyše vhodnejšie nie len z uvedených dôvodov, akým je nedostatok sestier či nákladnosť inštitucionálnej starostlivosti, ale aj z pohľadu umiestnenia dlhodobo chorého človeka v domácom prostredí, kde sa pochopiteľne cíti komfortnejšie v prítomnosti rodiny a blízkych. Tzv. domáci opatrovatelia môžu dostať od štátu istý finančný príspevok, ktorý však nezahŕňa zdroje, ktorými štát, VÚC či obec prispievajú na chod sociálnych zariadení. Navyše ide o žalostne nízke finančné krytie ak si uvedomíme, že má pokryť výdavky potrebné na dlhodobú opateru chorej osoby a zároveň bežné životné náklady.

Aké je naše riešenie?

Navrhujeme, aby podpora z verejných zdrojov na opatrovanie bola alokovaná vo forme voucheru na konkrétneho občana. Táto podpora by zahŕňala dnešné štátne dávky (vyplývajúce zo stupňa odkázanosti) a zdroje, ktorými štát, VÚC a obce prispievajú na chod sociálnych zariadení. Občan (resp. jeho zákonný zástupca) sám rozhodne, akým spôsobom s ním naloží. Peniaze tak budú nasmerované priamo ku klientovi a dostane ich ten, kto sa o neho postará. Naším návrhom tak umožníme aj rodine odkázaného klienta byť prijímateľom daného voucheru. Pozitívny dopad bude predstavovať presmerovanie zdrojov z príslušných inštitúcií priamo na konkrétneho občana, čím sa zvýši účelnosť pomoci a rodinní príslušníci budú mať viac finančných prostriedkov k dispozícii na opateru svojich blízkych. Naším cieľom je tiež realizovať audit jednotlivých zariadení a vytvárať rebríček ich kvality tak, aby informácie boli transparentné  a dostupné a nemuseli sme ich získavať len z „druhej ruky“.

Vzhľadom na vývoj demografie sa dá očakávať, že podiel ľudí v postproduktívnom veku bude v rámci populácie narastať. Tým sa vytvorí finančný tlak na zdravotníctvo a teda aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Naše riešenie by predstavovalo vhodné východisko pre súčasnú situáciu, nakoľko by sa financie alokovali na konkrétneho občana a zároveň by vytváralo priestor pre budúce prepájanie, resp. zjednocovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb do komplexného integrovaného systému dlhodobej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov. 

Uvedeným opatrením by boli naši seniori konečnými užívateľmi finančnej podpory, ktorú natoľko potrebujú, a nie tými, ktorí sú na obtiaž pre všetky stupne tohto často zbytočne komplikovaného systému. Samozrejme je dôležité si uvedomiť, že pri narastajúcom počte klientov dlhodobej starostlivosti bude pravdepodobne postupne narastať aj cena danej starostlivosti. Pre súčasných dôchodcov chceme zabezpečiť dôstojné podmienky systémom Voucherov. Do budúcnosti je nevyhnutné, aby si občania, ktorí sú momentálne v produktívnom veku zvyšovali mieru úspor na dôchodok v rámci dobrovoľných príspevkov do 2. Piliera, resp. iným spôsobom, ktorý uznajú za vhodný. Zároveň by sme sa mali zamyslieť či by dôchodkové úspory z 2. piliera nemohli byť namiesto rovnomerného kontinuálneho rozloženia vyššie napr. v druhom období dôchodkové veku, kedy má ich poberateľ aj vyššie výdavky spojené s dlhodobou starostlivosťou. Cieľom uvedených programových návrhov je predovšetkým začať skutočne riešiť dlhodobo odkladanú nepriaznivú situáciu s dlhodobou starostlivosťou.

Hovorí sa, že kvalitu vývoja civilizácie zistíte podľa nastavenej miery starostlivosti o seniorov. Mojím cieľom je, aby mohli naši seniori prežiť dôstojnú starobu a v prípade zdravotných problémov mali prístup ku kvalitným zariadeniam, kde by sa ich príbuzní nemuseli strachovať o úroveň poskytovaných služieb a mohli sa spoľahnúť, že ich blízkym sa dostáva tej najlepšej opatery.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Nežná revolúcia 30 rokov po: O demokraciu môžeme prísť zvnútra

Prežila krajina posledných 30 rokov bez ujmy na demokracii?

Dobré ráno

Špeciálny podcast: Politiku vždy chápali len ako orgie

Rozhovor so šéfredaktorkou SME k 30. výročiu Nežnej revolúcie.

Cesta do hlbín českej duše. Päť kníh, ktoré by mali Slováci čítať

Sú medzi nimi experimenty aj látka na veľkofilm.


Už ste čítali?