reklama

Ďalšie fakty v záchrankovom tendri

Zákon č. 343/2015  o verejnom obstarávaní obsahuje katalóg tovarov a služieb (common procurement vocabulary, CPV), ktorý má za úlohu zjednotiť pojmy a zabrániť svojvoľnému obchádzaniu zákona cestou jazykovej tvorivosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

CPV obsahuje pod označením CPV 75252000-7 záchranné zdravotné služby, čo znamená, že by mali byť predmetom verejného obstarávania.

Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „UVO“) dňa 2.9. 2019 svojim vyhlásením naznačil, že tender na licencie pre záchranky mal byť uskutočnený podľa Zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z.z. (ďalej len „zákon o VO“), a nie podľa Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti č. 578/2004 Z.z. (ďalej len zákon o PZS), ako tomu napokon aj bolo. Išlo by pritom o celkom pochopiteľnú situáciu, nakoľko zákon o VO je novší a špeciálne týkajúci sa verejného obstarávania, čo znamená že má prednosť pred zákonom starším a všeobecným, akým je práve zákon o PZS. Je to zároveň aj povinnosť plynúca Slovenskej republike z prijatej európskej legislatívy. ÚVO požadoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS), aby vysvetlil, aké úkony verejný obstarávateľ vykonal podľa Zákona o VO a v prípade, že nepostupoval podľa predmetného zákona, prečo zvolil rozdielny postup. Lehota bola päť pracovných dní, no ďalšie informácie k tejto téme zverejnené neboli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo všeobecnosti možno povedať, že verejné obstarávanie je schopné zabezpečiť súťaž, ktorá je transparentnejšia a spravodlivejšia, než „súťaž krásy“, ktorú zorganizoval ÚDZS. To bol zrejme aj problém. ÚDZS však zjavne „našiel“ menej transparentný a menej spravodlivý postup. Súťaž, ktorou ÚDZS rozhodoval o pridelení bodov záchrannej zdravotníckej službe vykonal celkom v rozpore so Zákonom o verejnom obstarávaní. Tento zákon obišli. Jednoducho ho ignorovali! Uskutočnené výberové konanie je tým celé protiprávne. Následkom každého protiprávneho konania ale má byť neplatnosť protiprávne prijatých rozhodnutí. A nejde iba o ich neplatnosť. Je potrebné tiež upozorniť, že podľa názorov prokurátorov je uskutočnenie tendra podľa iných pravidiel ako predpisov o verejnom obstarávaní (teda obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní), machináciou vo verejnom obstarávaní podľa paragrafu 266 Trestného zákona. Je to veľmi závažný trestný čin. Takto sa v skutočnosti nakladá s verejnými zdrojmi? A kde zostala všeobecná povinnosť správcov nášho spoločného majetku vynaložiť všetko úsilie, aby konali maximálne transparentne a spravodlivo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že o celý prípad sa začala zaujímať už aj NAKA. Táto si podľa našich informácií zaisťovacími úkonmi stiahla celú dokumentáciu o záchrankovom tendri. Pripomeňme, že NAKA je príslušná vyšetrovať najzávažnejšiu trestnú činnosť a podozrenia z nej. V celej súťaži sa rozhodovalo o zhruba 800 mil. € !!!

Vzhľadom na doterajšie fakty sa nám vynárajú viaceré opodstatnené otázky a to:

  • Prečo Ministerstvo zdravotníctva SR v rýchlosti na jar 2019 novelizovalo Zákon o PZS (zákon č. 139/2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) tak, aby výberové konanie na záchrannú zdravotnú službu organizoval ÚDZS?

  • Prečo sa ÚVO po komunikácii dňa 2.9. z celej záležitosti stiahol a prečo až do 2.9. hral mŕtveho chrobáka, keď ani nepripomienkoval novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týkala jeho kompetencií? Zároveň sa pýtam, prečo sa ÚVO ani teraz nevyjadruje k celej záležitosti?

  • Veľkou otázkou tiež ostáva, či NAKA dostane priestor na vyriešenie podozrení o zmienenom tendri alebo “naši ľudia” celý prípad v tichosti uzavrú? Nebude vyšetrovanie v NAKA marené a ovplyvňované? V NAKA v súčasnosti navyše prebieha reštrukturalizácia a výmena príslušníkov Policajného zboru. To je dôvodom pre ešte väčšiu ostražitosť verejnosti, aby sa prípad neuzavrel s dovetkom „skutok sa nestal“. Prípad si vyžaduje veľkú opatrnosť a pozornosť ako médií, tak aj verejnosti. Nejde iba o peniaze, ale najmä o zdravie ľudí. Pritom zatiaľ sa môže zdať, že niekomu tu ide práve a len o peniaze. A o veľké!

Momentálne toľko diskutované výberové konanie má však ešte ďalší rozmer, ktorý zvyšuje závažnosť toho, čo sa stalo.

Riaditeľkou spoločnosti Life Star Emergency (LSE), ktorá protiprávne získala najviac bodov siete záchrannej služby je pani Žaneta Micskiová. Užívateľom konečných výhod tejto spoločnosti je pán Micski. Zhodou okolností pán Micski bol konateľom spoločnosti Tissue Research Institute (TRI), ktorá mala zmluvu s ÚDZS na odber tkanív a orgánov z tiel mŕtvych darcov. Táto spoločnosť bola v minulosti (2012) obvinená práve ÚDZS, že nedodržiava podmienky zmluvy a tkanivá neponúka prednostne slovenským nemocniciam, ale ich vyváža do Nemecka! V rokoch 2013 a 2014 spoločnosť TRI odobrala kosti, kĺby a chrupavky z 224 mŕtvych tiel a v 215 prípadoch tkanivá vyviezla. Takmer 96 percent takto posmrtne získaných tkanív exportovala TRI nemeckému spracovateľovi. Záležitosť sa však napokon „ututlala“ a spoločnosť TRI ukončila spoluprácu s ÚDZS v roku 2015. Dodávam, že cena za kilogram ľudských tkanív je porovnateľná s cenou za kilogram zlata...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V skutočnosti však spolupráca s ÚDZS pokračuje aj naďalej, a to od októbra 2014 prostredníctvom novej spoločnosti Med goodwill, ktorej konateľom je Micskiho právnik Schweizer. Z novej zmluvy o spolupráci, uzatvorenej vo februári 2018 medzi Med goodwill a ÚDZS sa dá vyčítať, že Žaneta Micskiová je odborným garantom Med goodwill. Pritom treba podotknúť, že zmluva Med goodwill je celkom výnimočná v rámci zmlúv o takejto spolupráci, pretože sa neobmedzuje len na určité druhy tkanív a orgánov a ani na určité pracoviská. V preklade to znamená, že Med Goodwill môže z tiel mŕtvych darcov odoberať kdekoľvek, čokoľvek a koľko sa jej ráči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhrňme si v jednoduchosti doposiaľ povedané. Žaneta Micskiová šéfuje záchranke a súčasne sa zaoberá odberom tkanív a orgánov z mŕtvych tiel. Aká pekná synergia. Záchranka pani Micskiovej pozbiera informácie o obetiach dopravných nehôd a oznámi tkanivovej banke (opäť) pani Micskiovej, kde sú vhodní darci.

Otázkou ostáva, či ÚDZS kontroluje, akým spôsobom a v akých množstvách sa tkanivá odoberajú a kam sa následne vyvážajú. Putujú skutočne prednostne k slovenským pacientom? A ako dopadlo vyšetrovanie v prípade spomínanej firmy TRI? Je si ÚDZS vedomý, že Med goodwill je očividne a bezpochyby pokračovaním kontroverzného TRI?

Hodnotiac ekonomické výsledky Med goodwill sa každý súdny človek určite zamýšľa, prečo vôbec takéto podnikanie existuje? Firma má dvoch zamestnancov a za posledné dva roky bola v strate, resp. iba v minimálnom zisku. Nie je to len biely kôň na zakrytie nelegálneho vývozu tkanív? Podľa nášho názoru by sa mal ÚDZS celým vyššie uvedeným prepojením vážne zaoberať a to bezodkladne!

Martin Barto

Martin Barto

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Zanietený ekonomický analytik, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a bývalý člen Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Predseda predstavenstva bratislavskej burzy. Člen strany SaS. Výber a spracovanie tém vychádza z mojej praxe a stretávaním sa s vedúcimi predstaviteľmi politík (vrátane guvernérov centrálnych bánk, vedúcich regulačných orgánov a vysokých predstaviteľov ministerstiev financií) a vedúcimi predstaviteľmi finančného a potravinárskeho sektora. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu