reklama

Kedy budu na Slovensku okamzite platby?

Národná banka Slovenska a Slovenská banková asociácia publikovali spoločný dokument o zavedení okamžitých platieb na Slovensku. Okamžité platby by mali byť dostupné niekedy o dva roky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 Pritom v iných štátoch Eurozóny sú štandardom už od roku 2017 či 2018. Zjavne na Slovensku okamžité platby nepotrebujeme, respektíve banky usudili, že ich slovenskí klienti ich tak skoro mať nemusia.

Okamžité platby sú elektronické platby, ktoré zabezpečia okamžitý prevod finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi, pričom fungujú nepretržite (teda bez prestávok cez víkendy a sviatky, ako to poznáme dnes). Budú sa odohrávať v prostredí SEPA, tak ako aj doterajšie platby. Vzniklo spoločné celoeurópske riešenie, a už od novembra 2016 existuje dokument „SEPA Credit Transfer Inst rulebook“, ktorý stanovil štandardy schémy pre okamžité platby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa spoločného dokumentu, okamžité platby prinášajú výhody pre klientov, ktorí vedia, že finančné prostriedky na strane príjemcu budú dostupné okamžite. Umožnia tiež realizovať bezhotovostné okamžité úhrady medzi osobami a inovatívne typy platieb s využitím inteligentných zariadení. Zároveň umožnia kedykoľvek uhradiť rýchlu „núdzovú“ platbu. Pre firmy okamžité platby môžu znížiť počet oneskorených platieb a pomôžu urýchliť úhradu faktúr a čo je dôležité, znížia mieru podvodov. Tiež podporia ľahšie riadenie toku hotovosti firmy a znižujú potrebu externého financovania na prekrytie dočasnej platobnej neschopnosti. Urýchlia a zefektívnia procesy v elektronickom obchode, hlavne pri ukončení nákupu, vďaka minimalizácii rizika neuhradenej platby. V štátnej správe urýchlia platby dávok, daní, sociálneho poistenia a správnych poplatkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Momentálne sa už asi 5% všetkých SEPA prevodov uskutočňuje okamžite, a tento podiel rýchlo rastie. V Rakúsku, Nemecku, Belgicku a Taliansku sú do tohto systému zapojené všetky významné banky, vrátane materských bánk našich najväčších bánk - Slovenskej sporiteľne, VÚB, Tatrabanky a ČSOB.

A to nás privádza k hlavnej otázke tohto príspevku. Prečo sa slovenskí klienti dostanú k tomuto veľmi užitočnému platobnému nástroju oveľa neskôr ako klienti v podstate tých istých bánk v Rakúsku, Belgicku či Taliansku ?

Vlani sa viedli dlhé diskusie o tom, že podľa kvality potravinových či drogistických produktov sme spotrebiteľmi druhej kategórie. Verejnosti sa predviedli dôkazy z laboratórií, ktoré túto teóriu potvrdzovali. Nakoniec ju uznali aj európski politici (Juncker) a prijali sa isté (vágne) opatrenia na zamedzenie takýchto manipulácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz naše banky (a žiaľ v spolupráci s NBS) svojou liknavosťou a neochotou dávajú znova príčinu na rozvirovanie otázky, či sme v EÚ resp. pre západoeurópske banky, spotrebiteľmi druhej kategórie, ktorým stačí niečo podhodiť, no skutočne užitočné produkty dostane podstatne neskôr (v tomto prípade o tri či štyri roky) než rakúski či talianski občania. Zaujímavé je, že vo všetkých baltických štátoch je tento produkt už dostupný. Zrejme severské banky sú v tomto veľkorysejšie a pružnejšie naše stredoeurópske monštrá.

Nedá sa pritom povedať, že by slovenské dcéry zahraničných bánk neboli ziskové, hoci o niečo menej ako napr. české či iné banky. Lepšej ziskovosti bráni aj bankový odvod, ktorý my, strana SaS, chceme zrušiť. Je možné, že za neochotou bánk ísť rýchlejšie do okamžitých platieb je práve tento odvod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Banky platia odvod od roku 2012 a jeho platenie malo byť časovo obmedzené, kým sa vytvorí v štátnych finančných aktívach dostatok zdrojov na krytie prípadných bankových kríz a zlyhaní bánk (1 mld. €). Cieľová čiastka sa už dosiahla, no štát pokračuje vo vyberaní odvodu. Banky považujú za flagrantné porušenie dohody o dočasnosti odvodu (ktorý oni považujú za protiústavný).

Ak to zhrnieme, vyzerá to tak, že nikoho, ani štát, ani NBS a ani banky už vôbec nezaujíma prospech klienta. U bánk je to pochopiteľné, hoci po škandále s potravinami by mohli byť ostražitejšie. U štátu to, vzhľadom na to, že kto je pri moci, neprekvapuje. Prekvapilo ma len s akou vervou sa solídna inštitúcia NBS pustila do tejto šarády a kryje záujmy bánk a politickej reprezentácie.

Martin Barto

Martin Barto

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Zanietený ekonomický analytik, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a bývalý člen Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Predseda predstavenstva bratislavskej burzy. Člen strany SaS. Výber a spracovanie tém vychádza z mojej praxe a stretávaním sa s vedúcimi predstaviteľmi politík (vrátane guvernérov centrálnych bánk, vedúcich regulačných orgánov a vysokých predstaviteľov ministerstiev financií) a vedúcimi predstaviteľmi finančného a potravinárskeho sektora. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu